na Blog.cz

No, trošku dávnejšia akcia, ale... Stála za to, no nie?

Definícia: JEBY! Tzn. rozjeby, újeby, zájeby a potom doma pojeby...

Začalo to ako každá chata... 17:30 na nástupišti číslo 10 na autobusovej stanici v Žiline stálo okolo 20 ľudí s batohmi plnými [nejakého náhradného oblečenia, ale hlavne] chlastu... Skupina vyvolených si nakúpila lístky do Vyšných Kameniec a nasledujúcich cca 50 minút strávila narvatá v autobuse... V cieľovej stanici grupa vystúpila a pod vedením odvážneho Nožíka, vydala sa na strastiplnú cestu k Chate pri mlyne... Ok, proste sme sa tam dotrepali, zložili si veci a šli piť. A pili sme... A pili... A pili...

Ale medzitým sa samozrejem dovalilo kopec ďalších ľudí, napríklad Lucy, totálne vystresovaná zo šoférovania, pán Zet, Pešek... A isto nejakí ďalší, ktorých príchod si ale nepamätám... Čo sa týka vekovej štruktúry obyvateľstva minimálne bola zastúpená sexta [2ks - Mišo F. a ja], takisto dosť neslávne na tom bola septima [taktiež 2ks - Luka a Faith]. Majoritné zastúpenie mala pravdaže oktáva [bližšie nešpecifikovaný premenlivý počet jedincov invariantný vzhľadom na rapídne ubúdanie alkoholu geometrickým radom ], potom nejkí mimogvarzoidní jedinci, ktorí už našu drahú výchovno-vzdelávaciu inštitúciu opustili [osobne som registrovala 2ks, ale ruku do ohňa za exaktnosť tohoto údaju nedám] a naši metaloví priatelia z ďalekých krajov [3ks]. A samozrejme čestný hosť pán Marián Zet, ktorý sa ale nezdržal dlho.

Za všeobecne pamätné udalosti možeme napríklad považovať mechanické poškodenie Jetovho jazyka spôsobené skokom z okna. Za moje súkromné plus považujem rozhovor s Matejom F. o chlapoch a o tom ako mám halucináciu, že vidím N-uholník, pričom N=7 a ďalší rozhovor s mojim spolužiakom Mišom F., počas ktorého sme boli obaja strašne dofajčení a dopití a nie že by som si z neho nejako extra veľa pamätala... Ako bonus večera sme boli s Migrem nútení spať na izbe kde si slečna Júlia H. užívala s chlapíkom prezývaným Svišť a furt nás budili...

Druhý deň prebiehal v pomerne poopičnej nálade... Do dvanástej hodiny trvalo kým sa všetci pobudili, potom sa pozeralo DVD so stužkovej a chodilo sa do obchodu po žrádlo... Podvečer sa pozvoľna zas začínalo čoraz intenzívnejšie chlastať, až to zase niektorí jedinci celkom nezvládli a ich [ich = oni + ja] vyčíňanie celkom nezvládol jeden stôl, ktorý sa počas dancenia na ňom zlomil... Ešte že ráno sa skrutkovania ujali statní chlapi a ja som sa tomu zodpovedne vyhla... [spala som]

Inak tu vidno segmentáciu spoločnosti podľa počtu odchlastaných akcií a pri nich nabratých skúseností [citujem z madloner.blog.cz]: "Inak na takej chate sa spolocnost pekne segmentuje podla alkoholu... Prve lamy sa ozeru z nicoho a potom uz velmi skoro spia desi na izbe, druhy zacinajuci alkoholici sa ozeru kusok neskor a grcaju kade sa da alebo su zalezeni na izbe a je im zle, v dalsom leveli su uz ludia ktory vedia chlastat a vyuzivaju to - najebany jak rusi po oprave destilarne dancia na stole a robia bordel. Ale aj tito po case zakapu a ostanu len Posledni Mohykani ktori maju potom sukromnu afterparty. Zaujimave ze tato spolocnost byva vacinou stale skoro rovnaka..."

Toť asi stručné zhrnutie večera, možem len povedať, že afterparty bola veľmi vydarená Karel Kryl a s prvou nocou neporovnateľne lepšie zaspávanie a ranné zobúdzanie sa

Dúfam, že balenie sa a odchod nemusím popisovať, snáď za mňa všetko povie fotodokumentácia, aj keď je trochu slabšia...

KONEČNE! Konečne je po všetkom... Teda, zajtra bude...

Ak nejebnem z matiky...

Vo štvrtok sme boli na školskom výlete... Dopadol ako vždy... Úplne na piču... Síce poobede na prechádzke bolo fajn, kecali sme, točili sa na kolotočoch pod Grúňom... Ale večer... Iva chytila depku [ani sa jej nečudujem a sere ma, že mám na tom podiel], 5 + 5 a Soňu som dofajčila na sračky... Najhoršie na tom bola asi Soňa, ktorá robila bordel na celej chate, takže tam furt chodila Alicka... A Žefa s Ančou si tam doviedli béčkarov, ako sorry, ale to fakt nemuseli...

V piatok sme šli domov... V Žiline sme skočili so Žefou a Naďou na pizzu a potom sme sedeli v parku... Stretli sme Ubka, skočila som s ním do Ramy po nové boty... Potom som frčala domov, pár vecí z tašky vyhádzala, pár nahádzala naspäť a utekala ku babke... Máti jej ale zákerne oznámila, že mám zaracha a že ma nemá púšťať von... Ale tak no neukecaj babku... Aj keď len na hodinku, ale aj tak... Potom som sa vrátila, kukla som so starými rodičmi telku a poslala ich spať... Počkala kým zadrichmú a... Vybrala som sa von Do Matrixu...Migře, Mén, Lofko, Faither, Sudečka a 8 Valcová... Vyzeralo to tak fajn... Absinth, cukor, plameň... A potom sa Sudečka a Valcová vybrali domov... Chvíľu po nich odišli aj Mén a Lofas a ostalo to tam v trojici Migře, Faither a moja maličkosť... Na [ne]šťastie tam bolo aj zopár bývalých gvarzákov... Šimon, Stanley, Svišť... A Jaša... To, že Stanley sa na mňa nejako podozrivo lepil som prežila, ale pomerne na kokot bolo, že Faitherova nalada je jaksi závislá od Jaši... IMHO mal ten večer takú neutrálnnu náladu, ale potom čo s ním Jaša [zajebávajúca sa so Svišťom] odmietla ísť do 54 bol už celkom bez nálady... No tak to aj dopadlo... Migře, Faither a ja v 54 na triezvo bez peňazí... Po 10 minútach sme šli domov... No čo, aspoň som potom babke trošku vyžrala bar... Milujem Fernet citrus

Hm a dnes... Som sa mala učiť... Ale nevidalo, nechcelo sa mi, zajtra ma skúša... A okrem toho mi vyčekovala falošné ospravedlnenky... Gec, vraj jej majú naši zavolať... Mno, zas budú pojeby...

Deň, po ktorom ich tu (okrem Randyho) už nič držať nebude... Odídu... Proste len tak... Akoby sa nechumelilo... Ešte chvíľu budú kecať také tie omáčky, akože nič sa nezmení, každý piatok budeme v Smerre, ale nie... Ja im neverím... Nikdy to nebude také ako predtým... Proste... Život sa mení...

Ale že zmeny sú aj pozitívne? Pche! Ako povedal Joseph Heller: "Každá zmena vedie k horšiemu." A to mi nepoprieš (exclamation mark) Nepoprieš Hellera... To by si jednoducho neurobil... Nemôžeš (exclamation mark)

A tak to je... Proste aj keď neverím, že si nebol vyrobený pre mňa, bojím sa... BOJÍM! STRAŚNE! Vieš si to vôbec predstaviť?!?!?! Aké to bude? Ako budem chodiť po škole? Ako vždy nakuknem do vašej chodby, že či sa náhodou v tých dverách nakonci neobjaví nejaká bloňdatá obhorená hriva?

Dúfam, že za tie dva roky sa dostatočne vyskillujem na to, aby som sa dostala do Brna... Ale aj tak neverím, že potom to bude také ako teraz... Prepáč za ten pesimizmus, ale inak to nejde...

No schválne, čo si predstavíte, keď sa povie piatok?

Je tu pár nešťastlivcov, pre ktorých piatok znamená zas ďalší nudný večer strávený na ICQ...

Potom je tu pár ľudí, ktorí ho dobrovoľne trávia doma... S tým, že šak čo budem robiť v meste...

Mno a potom je tu ten zvyšok... Tí, ktorí keď sa povie piatok, tak si predstavia strašnú nudu v škole, potom veľké prípravy doma a večer zážitky, aké sa v iný deň týždňa skrátka nemôžu stať... Najlepšie je, že všetko sa vždy stane úplne náhodne... Máte v pláne ísť do podniku, kde sa každý piatok všetci stretávajú... Ale, je málo hodín, je tam prázdno... Cestou len tak po meste, s plánom ísť do Tesca na nejaký chľast nabalíte partiu známych i neznámych ľudí a ani neviete ako, už sedíte v buse na opačný koniec mesta...Keďže ale existuje zákon schválnosti, je viac než jasné, že v piatok večer, keď by nikoho ani nenapadlo vziať si so sebou dáždnik, začne pršať. Schováte sa na chvíľu pod strom, ale vykašlete sa na to po zistení, že prší čím ďalej, tým viac a čakaním nič nevyriešite... Radšej idete na víno a ciagrety a presuniete sa do parku... Stretnete partiu ľudí, nad ktorej zložením sa pozastavíte a zamyslíte sa nad tým, ako ste sa do nej vlastne dostali vy... Opijete sa, pofajčíte, zistíte pár vecí, ktoré by ste možno ani vedieť nechceli a vydáte sa do mesta... Dorazíte do podniku, kde sa každý piatok všetci stretávajú, ale tentoraz je tam už pre zmenu taká plnka, že sa tam pomaly nevôjdete... Pristavíte sa pri kamoškách, poriešite s nimi nejké tie problémy, poohovárate pár párikov, ktoré sa dali dokopy pod vplyvem omamných jedů, hodíte do seba nejakú tú vodku a... A zistíte, že máte najvyšší čas ísť domov...

Tak, tak končia moje piatky... Do posledného busu... Kedysi by som za to bola šťastná, ale teraz? S jedlom rastie chuť ako sa hovorí a byť v piatok vonku do posledného autobusu je žalostne krátka doba...

Ale zistila som jednu vec... Sú dva druhy piatkov... Také, keď je všetko super, zoznamujete sa s ľuďmi, flirtujete, pijete s kamoškami, máte dosť peňazí... A potom sú piatky, ktoré sú úplne na hovno... S kamoškami sa pohádate, sedíte kdesi sám/sama, je vám zima a nikto o vás ani nezakopne...

Takže, chlastala vista, nech sú všetky piatky plné chlastu, chlapov a kamošiek

Mno a na záver dva songy, bez ktorých by piatky neboli piatkami

FUJ! Práve som zitila, že mám zničený piatok vďaka môjmu cyklu, ktorý sa rozhodol robiť si čisto čo chce... Fuj, keby mi aspoň nebolo zle... A nebolelo ma brucho... A svaly... A kríže... A keby som si nechcela dať zajtra biele gate... Kurvadrát, ja to môžem akurát tak ojebať!!!

Okrem toho stále nemám strany do karizbloku, lebo máti nemohla odbočiť do správneho pruhu... Tak sme to struhli na výpadovku rovno... Mno čo, snáď zajtra po škole... A ešte musím zbehnúť po DVD z venčeka...

A dneska som mala zase strange náladu... Tentokrát v tom zmysle, že sa mi chcelo aktivisticky si písať poznámky... Tak som si dospisovala litiku a fyziku a normálne mám chuť si pozrieť franinu a už konečne sa to naučiť... OMG, nejako mi preplo asi...

Takže niečo na zlepšenie nálady

...to je dnes zas nálada... počúvam Kryla, rozmýšľam nad tým aká som jebnutá, kukám von a okno a chcem aby začalo pršať... a pritom mi dnes nebolo tak zle...

...rozmýšľam... čo ja budem robiť na budúci rok... áno, ja viem, už som o tom písala, ale aj tak... proste to bude strašne na piču...

...a aj tak... zase robím blbosti... som tam kde som bola, ubližujem ľuďom... /bratříčku, nevzlykej, to nejsou bubáci, vždyť už jsi velikej, to jsou jen vojáci. přijeli v hranatých, železných maringotkách/ zas je zo mňa kurva... /prší a venku se setmělo, tato noc nebude krátká, beránka vlku se zachtělo, bratříčku, zavřel jsi vrátka?/

prečo proste nemôže byť všetko fajn? prečo sa mi to nikdy nepodarí? prečo to vždy všetko dojebem? prečo zo mňa radšej neni prázdna diskofilná hlava? bolo by mi lepšie... takto sa zbytočne zamýšľam nad blbosťami... a píšem odveci články... dala by som si golf romeo alfa... /král do boje táh, do veliké dálky/ aspoň by som došla na iné myšlienky...

a okrem toho ešte musím čakať štvrť hodinu kým sa mi zapne net... bo naši vymysleli takú "skvelú" vecičku, že budem mať net len dve hodiny denne... vraj aby som sa mohla učiť...

...a tak...

... a nechoď preč...

Kebyže sa teraz rozkecám, tak som tu veľmi dlho, ale nemám dostatočné psychické fondy na extra dlhý článok... Takže to asi poviem bez tých omáčiek okolo... Včera bola ROZLÚČKA S MATURANTMI... Jasné, v škole to bolo také to klasické behanie po chodbách a vrieskanie na celú školu, rozhadzovanie cukríkov po triedach, čarbanie po tabuliach... Potom v telocvični nejaké príhovory septimanov, samotných maturantov a riaditeľky... Behanie po meste s tablom... A večer rozbíjačka... Komentovať to celé nejdem... Radšej...

Neviem, neviem vôbec, čo mám písať... Že mi bude smutno? To aj tak všetci vedia... A smutno je slabé slovo... Keď si vezmem, že už nikdy s nimi nepôjdem na chatu... Už nikdy po škole na piwo... Jasné, sem tam niekoho stretnem, ale už to nebude ono... A čo môj najlepší kamarát? Áno, sľubujeme si, že každý piatok bude v Žiline (teda nie že by už bol prijatý do Brna...), ale... Čo ak nie? Čo ak nebude mať lowe na cestu? A kedy bude vôbec na nete? A kedy budem na nete ja? A kedy pôjdeme na piwo? Komu sa budem sťažovať že VJNP? S kým budem cez každú prestávku utekať na žváro? Kto mi bude vysvetľovať matiku? Kto ma objíme keď to budem potrebovať?

Nejako sa mi už nechce ďalej predstierať, že to je to pravé orechové... Že som šťastná a zamilovaná... Ublíži mu to... A dosť... Ale ja už nemôžem... Len ešte... Ako mu to povedať? A kedy? Omg, to sú problémy...

Ach tak no... Že venček... Že to bude super... Že budeme krásni... Že to bude haluz... Že sa budeme cítiť ako dámy... Že sa zabavíme celá trieda spolu... Že každý donesie fľašu... Že pôjdeme piť...

A čo? HOVNO!

Hodinu trvalo len kým sa všetci vytrepali von, že kdesi už konečne ideme... Keď sme došli pred Smerr, tak všetci stáli vonku jak jebnutí, že nejdú dnu s fľašami... 20 minút sa nevedeli rozhodnúť kam idú... Nakoniec sa vybrali do parku... My sme sa odobrali nachaliť sa, aj keď to bolo veľmi bolestivé vzhľadom na to, že som žila už asi 8 hodín v opätkoch... Nakoniec som sa ale nejako dotrepala na námestie a najedla sa... Potom sa už ale naša dobrá duša, ktorá ma odniesla do parku, kde to medzičasom stihli niktorí spolužiaci s alkoholom DOSŤ prehnať... Radšej bez komentára... Nakoniec sme zakotvili pri drinkoch v Kingstone, kde bola ale stále nuda a tak som sa po pár desiatkach minút odobrala na taxík...

Nie, tak takto som si to vážne nepredstavovala... Zvlášť bez Kvé... Prvá fakt VEĽKÁ akcia a rodičia ju nepustia do mesta... Vraj že je po ťažkej chorobe... No hovno... Proste jej nedoprajú...